My story

AJ KED NECHAPEM ALE SUPER :{}: :{}: :{}:

aby si nám tu neodpadla :jazycek: , keď si dala takých samilov :ocka:

JAJ :moj smail: :moj smail: :moj smail: :moj smail:

8.diel
Nič necítim, neviem kde som, kto som. SOm v ničote a nič je okolo mňa. O chvíľu sa asi preberiem niekde na Hawai, na Hawai, Hawai. To slovo mi pripomenulo, že sa asi nepreberiem na Hawai, lebo som stroskotala s Filipom, niekde v Atlantiku a potom nás uniesli, utiekli sme a nakoniec ma aj pokúsal had. To znamená, že sa asi na Hawai nepreberiem.
Buť som mŕtva, alebo sa teraz preberiem, niekde polomŕtva na skale na tom ostrove. Ale asi iba spím, ale ako som mohla zaspať, keď som mala v tele jed? Tieto myšlienky ma razom prebrali na prítomnosti. Precítila som si telo, ktoré ma celé bolelo a pomaly som otvorila zalepené oči.

Bola soom na nemocničnej postely, vedľa mňa bola zdravotná sestra a kontrolovala niečo pri mne, vzadu bol Filip s doktorom a živo diskutovali. Ich slová ku mne dobiehali z veľkej diaľky.
"Pán doktor, myslíte si že sa preberie, či to vôbec prežije?"
"Neviem, ale zatiaľ to vyzerá nádejne. Jed napadol jej srdce a...."
Zistila som, že sa rozprávajú o mne. "Jed napadol jej srdce.." Moje srdce! Spomenula som si, že keď som odpadla posledná bola pálivá bolesť pri srdci. Zavrela som oči a presviedčala som sa, že to je iba sen. Znovu som ich otvorila a bola som tam, kde pre tým. Otočila som hlavu ku stolíku, pri mojej stole a bol tam prístroj, ktorý zaznamenával impulzy môjho srdca.
Ten kontrolovala sestrička.

Filip s doktorom, ešte stále stáli vzadu a rozprávali sa. Ani neviem s kadiaľ má Filip oblečenie.

Pokúsila som pohnúť nohou a išlo to , pomaly ale išlo. Bola som šťastná, od šťastia sa mi zrýchlil tep a sestrička na mňa uprela pohľad.
"Ona vstala, žije, ona vstala!!!!" Vykríkla a Filip s doktorom sa na mňa pozreli. Filip ku mne dobehol. Pomaly som sa posadila na postely. Mala som na sebe nejaké červené pyžamo s kvetinami.

Postavila som sa a roztriasli sa mi kolená. Filip mi rýchlo prišiel na pomoc.
"Ako sa cítiš?"
"Celkom dobre, len som celá ospalá a divne mi bije srdce."

"To som rád, dúfam, že ti bude lepšie. Hlavne potom čo som sa dozvedel novinu..." Povedal so šťastným úsmevom na tvári a dal mi obrovskú pusu.

"Kde to sme?"
"Sme na Bermudách, v Anglickej kolónii."
"A pôjdeme domov?"
"Teraz určite nie, musíš sa najprv zotaviť a všetky doklady sme stratili."
"A čo poisťovňa?"
"Pokúsim sa s ňou skontaktovať, ale asi si myslia, že sme mŕtvy."
"No to som aj ja skoro bola."
"Ani mi to radšej nepripomínaj. Skoro som sám umrel od strachu."
"Čo si spravil keď som odpadla?"
"No bežal som s tebou na rukách ku tomu ohňu a dával som dymové signály. Dlho sa nič nedialo, ale zrazu preliatlo lietadlo. Myslel som si, že dym nevidia a tak som si vyzliekol košeľu a mával som na nich.
Pochvíľi pristáli a zistil som, že to je bermudská záchranná služba, ktorá mala za úlohu nájsť, ľudí, ktorý náhodou prežili z lietadla."
"To vážne? My sme mali, ale šťastie!"
"Nie to vy ste mali šťastie!!" Povedal záhadne.
"Ako to myslíš?"
"No keď ťa podrobili skúmavej prehliadke, zistili, že... no že čakáš dieťa. Iba niekoľko dní a takmer zomrelo, lebo jed napadol srdce a tvoja krv živí to dieťa a preto sa skoro dostal ten jed ku nemu." Povedal a v očiach mal slzy šťastia.
"To nie je možné a kedy? Žeby vtedy u domorodcov?" Spýtala som sa a Filip mi odpovedal prikývnutím hlavy. Bola som šťastná, aj keď som na to nebola pripravená, celú ma to ochromilo.
Po chvíli ku mne prišla sestrička s nemocničným jedlom.
"Musíte sa posilniť, seba aj svoje bábenko. Dajte si." Ponúkla mi a ja som sa na to vrhla.

Najedla som sa toho jedla bez chuti. Ale ma to aspoň trochu posilnilo.
"Filip, skadiaľ máš oblečenie aj ja?" Povedala som a pozrela som naň ho

"To nám dala zatiaľ nemocnica, kým si nezoženieme od poisťovne peniaze na vlastné." Vysvetlil mi.
"Aha a dokedy tu musíme byť?"
"Kým sa nevyliečite a nebudeme presvedčený, že ste v dobrom stave na tehotenstvo a zdravý pôrod." Zasiahol doktor.
"Teraz si ľahnite, aby ste nedostali srdcový záchvat z toho všetkého. Ja som hovoril, nech vám to váš manžel nehovorí, lebo sa môžte rozrušiť a tak si radšej ľahnite."
"Ale ja sa cítim skvelo, naozaj. Najradšej by som šla domov." Usmiala som sa naňho a iba trošku som klamala. Necítila som sa až tak skvelo ako som hovorila, ale rada by som šla domov.
"Ale pre istotu si radšej ľahnite."
"Nie ja sa cítim dobre a nemienim byť celý deň v posteli." Teraz som sa už vážne nahnevala a stúpol mi adrenalín a tým sa mi rozbúšilo srdce a cítila som ako padám na zem...

ja taka happy ze prezila a co mal znamenat ten konic :fnuk: ?

no to aby som vás nechala v napätí a aby ste si nemysleli, že je v poriadku :postavenenahla

jj super si to urobila a inak napis dalsi :!!!: :!!!: :!!!: to je rozkaz :{}: od admina :{}: :{}: :{}:

Je to perfektne, dufam ze sa im nic nestane, a Amy, nerozkazuj :{}: :jazycek: :certica:

maggi fakt supeer, ale mam pre teba jeden minityp, nefot celu obrazovku ale namiesto Prtsc stlac Prtsc +ALT a to ti odfoti len to okno, ja len keby si nahodou nevedela :ocka:

ďakujem za typ, nabudúce keď budem fotiť v stroskotancoch tak sa mi to zíde :superne:
Edit by Katty:Zbytocna citacia!!

kto mi príbeh presunul z koša? :fsg: :mzmdkj: :moj smail: :qeqwrwr:

JA MOJA TAKY SUPER PRIBEH NEBUDE V KOSI :{{:LPP{{:: :{{:LPP{{:: EDITUJ !!! :ZMURK[][]:

Amy ja si myslim ze je zbytocne editovat, ked to neukaze ako novy prispevok a nikto si nevsimne ze tu po dvoch tyzdnoch daco pisala, na GS fore na to ani neupozornuju :zmurk:

PEKNY DIELIK :ocka:

Takže konečne nový diel, s pomocou Katty :love: bez nej by tento diel nebol na svete, stokrát ti ďakujem katty :twolove:
9.diel
"Ďakujeme pán doktor, za všetko čo ste pre nás urobili. Sme vám nesmierne vďačný."
"Rado sa stalo, teraz vám chcem predstaviť vašu sprievodkyňu Vicky. Môžeš vstúpiť." Povedal a otvoril dvere. Do miestnosti vstúpila krásna blondína s falošným úsmevom na peknom ksichte.

Doktor išiel na nej oči nechať, ale ona sa naňho ani nekukla, stále upierala svoje modré oči na Filipa, ale ten si ju iba obzrel a nejavil žiadny záujem, vydýchla som si. Nebudeme to mať však ľahké s takouto fiflenou.
"Volám sa Vicky Scarlett." Povedala s južanským prízvukom, sladko sa usmiala na Filipa, "a budem vás sprevádzať na ceste do Londýna." Opäť sa usmiala a ukázala svoje biele zuby. Do Londýna ideme kvôli pobočke našej poisťovne. Filip tam volal a zabezpečili nám letenku a ubytovanie, kým si nevyberieme peniaze. No, keďže som ja ani Filip v živote v Londýne neboli, Vicky sa ponúkla, že nás odprevadí. Poisťovňa nám dala aj peniaze na oblečenie a hygienické potreby. Za tie peniaze som sa dala aj ostrihať, lebo tie vlasy vyzerali strašne, teraz som mala ofinku a krátke vlasy. Filipovi sa to páčilo a to som bola rada a o iné som sa nezaujímala.
"Už by ste mali ísť." vyzval nás doktor. Zobrali sme si tašky a nasadli sem do taxíka. Za hodinku odlieta lietadlo.
°°°
Keď sme došli na letisko, bolo plné turistov, ale prepchali sme sa ku pásu na tašky a dali sme ich tam, potom sme si išli sadnúť. Bola tam príjemná reštaurácia, ale bolo tam priveľa ľudí a preto sme si šli sadnúť von.

"Myslíš si, že sa nám niečo stane? Myslím ako minule." Pýtala som sa z malou dušičkou.
"Tentoraz asi nie, aj to vtedy bola náhoda." Upokojoval ma Filip.
"Ja by som chcela stroskotať s tebou." Zamiešala sa do rozhovoru Vicky. Keď ju Filip od ignoroval, zlostne sa na mňa zamračila.
"POZOR!POZOR! Lietadlo smer Nassau do Londýna je pripravené na odlet, prosím cestujúcich aby sa dostavili na palubu. Opakujem. POZOR!POZOR! Lietadlo smer Nassau do Londýna je pripravené na odlet, prosím cestujúcich aby sa dostavili na palubu." Vykrikoval hlas z reproduktoru.

Postavili sme sa a išli sme na pristávaciu dráhu lietadla.

Prešli sme detektorom kovov a keď som mala vísť hore schodíkmi som zaváhala.
"Hádam sa nebojíš." Podpichla ma Vicky.
"Kto by sa nebál keby minulý let lietadlom nedopadol dobre." Zastal sa a Filip a Vicky razom zmĺkla. Vystúpila som hore a našla som si sedačku. Filip sedel vadľa mňa a Vicky za nami.
"Pripútajte sa!" Ozvalo sa z reproduktorov a trochu som sa potrápila kým som ich zapla, lebo mali iné pásy ako v tom minulom lietadle. Keď sme sa odrazili od zeme, cítila som ako môj žalúdok spravil obrátku. Ale keď sme už boli vo vzduchu a nemyslela som na to, upokojil sa. Chvíľku som sa ešte rozprávala s Filipom

, ale potom som to zaspala. Zobudila som sa až keď sme pristávali. Rýchlo som sa odopla a vyšla z lietadla. Za mnou šiel Filip a za ním Vicky, chytili sme prvý taxi a Vicky sa ku nemu nahla, ukázala mu svoj výstrih a podala adresu hotela. Ani nie za štvrť hodinky sme boli na mieste. Vybrali sme si kufra zaplatili taxikárovi a šli sme dovnútra.
"Čo chcete?" Vyšiel na nás ostro tučný, potetovaný chlapík.
"Máme tu za rezervovanú izbu." nestratil chladnú hlavu Filip a dostali sme kľúče a ten chlap dal ku nám do izby Vicky prístelok. Bola veľmi šťastná,ale ja nie. No čo sa dá už robiť. Vošla som do svojej "izby" a skoro som sa povracala. Na zemi i na stenách plene, páchlo t to odporne, postel nebola uprataná, všetko bolo mastné od potu a záchod sme mali v kúte izby.

"Keby bolo po mojom by som v tejto diere v živote nespala, ale keďže si tu ty." Povedala Vicky a zaklipkala na Filipa zvodne mihálnicami.

"Ak si si nevšimla ja som tu so svojou manželkou a aj s ňou spím." Vykríkol Filip a bolo vidieť na ňom, že je poriadne vynervovaný.
"Miláčik,"otočil sa ku mne."Keď dostaneme od poisťovne peniaze, sľubejem ti, že pôjdeme inde." Oznámil mi a chytil ma za ruky.
"Chcem pre teba a naše dieťa to najlepše." Potom mi dal letmú pusu a pustil mi ruky, prikývla som a zložila som si tašky a ľahla som si na postel,

bola celá mokrá od potu a smrdela, ako niekde na hnoji. Dokonca aj horšie.
"Tak toto je ten slávny Londýn?" Pomyslela som si trpko a vyčerpane som zaspala.
Text: Maggi
Fotky: Katty

super foto katty
supeer text maggi :cumlik:

pekne

ja som zabudla: KATTY SPRAVILA ZNOVU FOTKY, POĎAKUJETE JEJ
10.diel
Ráno som vstala celá dolámaná, kvôli tvrdému matracu a vôbec som nemala chuť sa postaviť. Bolo som nevyspatá, lebo ma v noci zobudil hluk z vedľajšej miestnosti, niekto si tam púšťal hudbu. Mala som zlepené oči a lieky som si dala s vodou, z ktorej padali kúsky špiny a vlasov. Bola som prvá hore, Filip spokojne oddychoval a Vicky mala rozhádzané vlasy po vankúši a tiež spala. Keď som v noci vstala prezliekla som sa do pyžama, lebo som nemala iné oblečenie cez deň. Prezliekla som sa naspäť do tých šiat a šla som na WC, v rohu izby.

Ako som spláchla, Vicky sa pomrvila a posadila s na posteli.
„Čo sa stalo?“ Pýtala sa ospalo a keď ma zbadala zmenila tón. „Musela si ma budiť?“
Neodpovedala som jej a ona sa postavila.

Ukázala sa mi v celej svojej kráse.
„Nezabudla si na niečo?“ Spýtala som sa jej.
„Na čo?“
„Na oblečenie!“
„Nie, bolo mi v noci teplo.“ Zaklamala, lebo v Anglicku nie sú práve najteplejšie noci, aj keď v lete, no boli to hrubé steny, ktoré držali zimu. A navyše mala husiu kožu ako vyšla z teplej periny. Aj malé dieťa by pochopilo, že sa vyzliekla kvôli Filipovi. Pomaly sa presunula ku svojmu kufru, nahla sa a začala hlučne vyberať veci, aby ho zobudila. Naštvala som sa a postavila som sa medzi ňu a našu postel. Nahnevane na mňa zazrela a obliekla sa. Filip stal neskôr. Na raňajky sme nešli, lebo sme museli ísť po peniaze do poisťovne. Zobrali sme si kufre a dali sme sa odviesť ku budove.
...
Vošli sme dnu a našli sme milú pracovníčku. Sadli sme si ku nej a vysvetlili jej problém.

„Takže ak som správne pochopila, spadlo lietadlo so všetkými vašími papiermi a mali ste u nás poistku.“
„Áno.“
„Dobre, no overíme si váš podľa fotografie a podpisu.“ Povedala a úspešne sme splnili podmienky, no trochu robili problém moje krátke vlasy, ale ostatné bolo poriadku a tak nám bez námietok dali peniaze. Šťastný sme vychádzali z poisťovne, keď som si všimla jeden plagát na stene.Bola tam Karin, o tom som bola presvedčená a mala sa stretnúť so samotným jej veličenstvom! No všimla so si, že má prefarbené vlasy. Musím sa ísť za ňou pozrieť. Začína to za hodinku, to stíhame, pomyslela som si a ukázala som to Filipovi. Súhlasil a išli sme stále s Vicky, na Time square. Vicky sa stále za nami vliekla a neviem prečo, však nás už odprevadila.
...
Bola hustá premávka a všetci veľkou „náhodou“ šli na Time square. Dostali sme sa tam a hneď to začalo. Vpredu boli fotografi, novinári, ľudia od televízie a fanúšikovia, no nevedela som koho, či Karin, alebo kráľovny. O chvíľu so sprievodom bleskov z fotoaparátov prišli obidve, žiarivo sa usmievajúc, spolu s kŕdľom ochranárov. Dav sa zhustil aby mohli ich vidieť. Najprv sa spolu rozprávali,

ale potom sa usmievali do fotoaparátov. Chcela som ísť za ňou, ale nedalo sa ku nej dostať. Zdalo sa to nemožné....

supeeeeeeeeeeer pribeh :{{:LPP{{::

11.diel
Zúfalo som sa pozerala ako Karin odchádza do prepychového auta. Dav sa hrnul za ňou a bola obkľúčená zo všetkých strán. Keby som na ňu kričala, nepočula by ma, keby som na ňu mávala, nevidela by ma. Nasadla do auta a chcela odísť, dav sa neochotne rozostupoval, keď ma napadla spásonostná myšlienka. Bolo to riskantné, ale Filip pri mne nebol a tak mi to nemal kto odhovoriť. Priblížila som sa ku ceste, na ktorú malo auto vyjsť. Pre tým som si všimla, že Karin nastúpila do prvého auta a tak som sa naň sústredila. Nešlo veľkou rýchlosťou, aby nezrazilo nejakých fanúšikov a to mi vyhovovalo. Keď malo auto vyjsť na cestu, s odhodlaním som sa naň vrhla. Zúrivo som klopala na čierne okno, dokým ho Karin neotvorila.
„Chceš autogra...“ Zasekla sa uprostred vety a s úžasom na mňa pozerala.
„Stáť!“
„Ale slečne, tí fanúšikovia ás znovu obklopia...“
„Povedala som stáť!“ Šofér neochotne zastavil a Karin rýchlo vyšla z auta. Objala ma a ja som akoby stratila pojem o čase, všetko okolo mňa zmizlo a bola som to len ja a Karin.

„Kde sa tu berieš? Prečo nie si na Hawai? Ako tam bolo? Kde je Filip? Prečo si ma neupozornila skôr, však ťa mohol zraziť?!“ Zahrnula ma otázkami a fotoaparáty cvakali.
„Nie je toto dobré miesto na rozprávanie, poďte ku mne do hotela.“ Navrhla Karin a ja som očami hľadala Filipa. Dalo mi to chvíľku, ale našla som ho. Za ním stála Vicky. Kývla som naňho aby prišiel a Vicky šla za ním ako chvost.

Karin sa na mňa kukla spýtavým pohľadom, lebo vedela, že nemám rada blonďaté fifleny. Perami som jej ticho naznačila, že jej to neskôr poviem. Nasadli sme do auta, sprevádzaní bleskami fotoaparátov. Sedeli sme vo veľkej limuzíne a ja som si uvedomovala, aké sme mali šťastie, že tu bola Karin. Ale aj tak som nevedela čo tu vlastne robí. O chvíľu sme zastali pred hotelom, očakávala som nejaký normálna troj hviezdičkový, ale to čo som uvidela mi vyrazilo dych a prekonalo moje očakávania.

Vystúpili sme pred luxusným 5 hviezdičkovým hotelom.
„Tak tu mám apartmán.“ Povedala Karin a viedla nás dnu. Pri vchode nás privítali strážnici a šli sme ďalej mramorovou podlahou. Dva metre za nami šli ochranári, lebo sa začali zbiehať fanúšikovia. Vicky to všetko sledovala s otvorenou pusou a mala tú drzosť ísť za nami. Karin si zobrala kľúče a výťahom sme vyšli na druhé poschodie. Keď som vošla dnu, do jej apartmánu skoro mi vyleteli oči z jamiek von. Takže pekne po poriadku. Najprv bola úžasná predsieň.


za ňou nasledovala veľmi elegantná obývačka, s mäkkými sedačkami, kobercami, krásnymi kvetmi a s veľkým televízorom.

Potom sa prechádzalo do obrovskej izby s balkónom, veľkou posteľou, krásnymi dekoráciami a super výhľadom.



Napokon sa dalo ísť do veľkej kúpelne.


Obzerala som sa okolo seba a nevedela som prísť na to, skade má Karin peniaze.
„Možno natáča film.“ Napadla ma jediná možná odpoveď.
„Tati? Išli by ste so mnou dnes na večeru? Bude tam aj kráľovná a nechcem tam byť sama.“ Pozvala nás.
„Samozrejme, že chcem. Vždy som sa chcela rozprávať s kráľovnou. Tak sa teším...“ Rozplývala sa Vicky. Karin na ňu udivene pozrela a potom kukla na mňa. Vedela som, že ju nepozvala. Ale naznačila som jej aby ju nechala ísť s nami. Potom ju pošlem domov.
„Tak, rozhodla som sa, že vám prispejem na ubytovanie v tomto hotely.“
„Ale to nemusíš, my pôjdeme niekam inam...“ Namietal Filip.
„Nie, musím sa s Tatianou porozprávať a chcem aby ste boli tu, buď vám to zaplatím sama, alebo vám prispejem.“
„Tak dobre, ale len jednu noc.“
„Super.“ Potešila sa.
„A ja by som si mala zohnať nejaké oblečenie na večeru.“ Povedala som.
„Pôjdem s tebou.“ Navrhla Karin.
„Aj ja budem potrebovať, ja pôjdem do toho obchodu, ktorý som videla.“ Oznámila nám Vicky odišla. Filip si šiel kúpiť oblek a ja som šla s Karin kúpiť krásne večerné šaty, aby boli hodné ukázania pred kráľovnou Anglicka.

krasne inak pekne vaci mam ich aj ja

no niektoré vei mám aj ja, ale toto fotila znovu katty

trosilinku je to kratke ale je to super

tesim sa na new dieik

12.diel
Z hotelu sme s Karin vyrazili do obchodov. Išli sme radšej pešo, lebo Karin mala len limuzínu a nechceli sme byť nápadné. Ja som mala na sebe šaty a Karin jeansy, tričko a čierne okuliare.

Vzhľadom na Karinino povolanie to bolo nenápadné a to nám vyhovovalo. Šli sme cez pešiu zónu, k obchodu so spoločenskými šatami. Bolo tam mnoho pekných šiat, ale Karin ma upozornila, že je leto a že kráľovná je tiež osoba, ktorá chápe ročné obdobia. Preto som si vybrala krásne žlté šaty.

Karin šaty už mala a tak som zaplatila a ešte sme sa prechádzali. No keď sa už Karin spoznali fanúšikovia, vrátili sme sa do hotela. Rozprávali sme sa a vysvetlila som jej všetko čo sa stalo. Filip bol ešte preč a tak som rezervovala izbu na jeden večer. Keď som od nej dostala kľúče horela som nedočkavosťou. Keď som vošla dnu nemohla som uveriť vlastným očiam.
Chodba....

Obývačka.....


Spáľňa....


Kúpeľňa....



Aj keď bola lacnejšia ako Karinina, vôbec sa tak nezdala. Hneď som sa do nej zaľúbila a bola som nakoniec veľmi rada, že nás Karin presvedčila zostať v hotely. Stačilo už vybaviť letenku späť na Slovensko a máme to z krku. V takomto čase letisko Heathrow bolo plné ľudí a preto som naň šla bez Karin aby neboli zbytočné komplikácie s jej obdivovateľmi. Bolo už napísané, že je vypredané, ale išla som až ku riaditeľke.
„Dobrý deň, posaďte sa.“
„Ďakujem.“
„Prišli ste s nejakou sťažnosťou?“
„Nie len by som si chcela za rezervovať let na Slovensko, zajtra, pre dve osoby.“
„Preto ste prišli až sem?“ Povedala nahnevane.
„Áno.“ Odvetila som kľudne.

„Tak potom môžte ísť dole a tam si to vybavte.“
„Vy ma nerozumiete...“
„Ale rozumiem, chcete ma zdržovať.“
„Nie! Pozerala som sa na internete a videla som, že majú posledné dve miesta v lietadle druhej triedy voľné, potom som šla dole do kancelárie a tam mi povedali, že už nie sú miesta. Ale ja som videla na internete, že sú a tak ak nechcete mať problémy prosím si ich ihneď za rezervovať.“ Povedala som odhodlane a riaditeľka zbledla, rýchlo niečo naťukala do počítača a podala som jej peniaze a ona mne dala potvrdenku a lístky. Poďakovala som sa jej a šla som naspäť do hotela spokojná. Bolo už čas sa chystať a Vicky i Filip sa už vrátili. Obliekli sme sa, upravili, nachystali a šli sme s Karin limuzínou do luxusnej reštaurácie. Tam nás hostiteľ odviedol k rezervovanému stolu, kde sme čakali na kráľovnú.

Keď prišla, všetci sme sa postavili a poklonili. Kráľovná si ku nám prisadla a boli sme obklopení ochrankármi a fotografmi. Rozhovor plynul kľudne, doniesli prvý chod, druhý, tretí a nakoniec dezert. Bola som úplne plná, ale jedlo bolo vynikajúce. Ešte sme tam chvíľu čakali a rozprávali sa.

Prvá odišla kráľovná a potom mi ostatní. Karin šla do svojho apartmánu, my do svojho a Vicky do svojej izby. Keď sme vošli dnu, prezliekli sme sa a Filip ma chytil a pobozkal.
„Tak dlho som čakal na túto chvíľu.“ Povedal.

„Konečne som so svojou novomanželkou osamote v izbe.“ Poznamenal a ja som vedela čo sa blíži. Bola som aj ja rada, že nám tu neoxiduje Vicky či niekto iný a že mám konečne Filipa sama pre seba. Šibalsky som sa naňho usmiala a vášnivo som ho pobozkala.
A pokračovalo to inde.....

***
Po tej noci sme unavene zaspali a spinkali sme až do rána.

Ráno som sa rozlúčila s Karin aj s Vicky, ktorá nám oznámila, že si spraví dovolenku a šli sme na letisko. Nasadli sme do lietadla a prišiel za nami pilot.
„Dobrý deň cestujúci, volám sa Juan Desir a poletíme spolu na Slovensko.“
Povedal a prešiel do pred nej kabínky. Urobila som si pohodlie na sedačke a rozprávala som sa s Filipom.

O chvíľu neskôr lietadlo vyštartovalo a zniesli sme sa do oblakov. Chcela som zaspať, keď ma vyrušil ostrý hlas v reproduktore.
„Pozor pozor, toto lietadlo bolo unesené a zachovajte pokoj, ak niekto sa pokúsi zavolať bude odstrelený.“ Zbledla som a Filip tiež nebol najružovejší.
Po palube začali pobehovať ľudia v čiernom a na každého mierili pištoľou.
„Meníme smer, nejdeme na to zastaralé Slovensko, ale niekde kde sa mafii darí oveľa lepšie, letíme na Sicíliu.“
Tak toto nám fakt chýbalo, sme unesení mafiánmi, ktorý nás chcú odvliecť na Sicíliu....

Text: Maggi
foto: katty